Way of the Destiny - Pravda

Sirius si uvedomil, že po tom, ako sa tak živo rozpamätal an spomienku, ktorú sa roky snažil úporne potláčať, tak sa zmenili aj jeho pocity voči Belle. Predtým ju nenávidel. To, čo k nej cítil teraz bola však viac ľutosť, než nenávisť. Prešlo už niekoľk dní. Jedinými návštevníkmi jeho cely boli domáci škriatkovia, ktorí mu nosili jedlo a Bella. Sirius dlho rozmýšľal nad tým, či jej má povedať, čo vtedy urobil. Nebol si istý jej reakciou. Očakával, že by ho na mieste zabila, keby jej povedal pravdu.
„Prečo ma tu vlastne držíte?“ opýtal sa jej po niekoľkých Cruciatoch.
„Chceš vedieť pravdu?“ opýtala sa ho Bella pobavene. Sirius prikývol.
„Si tu len pre moju zábavu,“ odvetila pokojne.
„Takže to znamená, že keď ťa toto už prestane baviť zabiješ ma,“ povedal Sirius
„Áno dá sa to aj tak povedať. A možno potom pošlem tvoju hlavu tomu hlupákovi Potterovi,“ povedala so smiechom. Tieto slová zdvihli v Siriusovi obrovskú vlnu zlosti. Odrazu pocítil obrovskú túžbu ublížiť jej. Vedel, že má na to jeden prostriedok, proti ktorému sa nedokáže brániť, ale ešte ho nechcel využiť.
„Vieš, že ma prekvapilo, že si si neprišla po dedičstvo po mojej matke?“ povedal odrazu. Bella na okamih, akoby na mieste skamenela. Veľmi rýchlo sa však ovládla.
„Do toho ťa nič nie je,“ zavrčala a bez ďalších slov vybehla so Siriusovej cely. Aj keď to nedala veľmi najavo, Sirius vedel, že ju to rozrušilo. Na druhý deň za ním prišla znovu. „Bol si dome svojej matky niekoľko dní po jej smrti?“ opýtala sa ho a Sirius cítil z jej hlasu zúfalstvo.
„Neviem o čom to hovoríš,“ povedal chladne a otočil sa jej chrbtom.
„Crucio!“ Siriusa zasiahla kliatba zozadu do chrbta. Na chvíľu ho premohla silná bolesť, ale potom pomaly ustávala až sa stala takmer znesiteľnou. Siriusa to prekvapilo. Znamenalo to, že Bella je natoľko rozrušená, že už ani nedokáže použiť Cruciatus. Bella zrušila Cruciatus.
„Bol si tam?“ opýtala sa ho znova.
„Prečo ti na tom tak záleží?“ Sirius sa stále hral na nechápavého.
„To ťa nemusí zaujímať,“ odsekla Bella naštvane a znovu odišla. Obdobná situácia sa opakovala niekoľko dní, ale Bella stále zo Siriusa nič nevytiahla. Keď za ním prišla už po piatykrát, Sirius si všimol, že má červené oči, akoby plakala. Slovami to ani nespomenul, lebo vedel, že by to okamžite poprela. Zdalo sa mu však zvláštne, že Bella plakala kvôli niečomu, čo sa stalo pred toľkými rokmi. Keď za ním prišla na druhý deň, Sirius si bol už istý, že Bella plakala.
„Pýtam sa ťa to naposledy. Bol si tam?“ opýtala sa ho a Sirius počul, ako sa jej trasie hlas. Zdvihol hlavu, pozrel jej hlboko do očí a prikývol.
„A videl som aj to, čo sa ti tam stalo,“ povedal.
„Ty si to videl.... Videl si to a nezbránil si tomu...“ zašepkala Bella a v očiach mala obrovský hnev a nenávisť.
„Crucio!“ vykríkla. Siriusa zasiahla taká vlna bolesti, akú v živote nepocítil. Bela ho mučila až kým nebol na pokraji smrti. Z nasledujúcich dvoch dní si Sirius takmer nič nepamätal. Len matne si spomínal na opateru domácich škriatkov. Keď už bol aspoň čiastočne uzdravený, prišla za ním. Na tvári už nemala to chladné pobavenie, ako vždy predtým. Teraz Sirius videl na jej tvári iba bolesť a smútok. Zastala si pred neho a pokynula škriatkom, aby odišli. Okamžite ju poslúchli. Bella nič nehovorila, len naňho hľadela s odporom v očiach. Sirius zťažka vstal.
„Ver mi, že keby som mohol vrátiť čas, tak by som sa zachoval inak,“ povedal. „Neklam!“ skríkla Bella a prudko trhla prútikom. Siriusa odhodilo do steny.
„Viem, že aj keby si mohol vrátiť čas stokrát, tak by si sa nezachoval inak!“ kričala. „Veľmi dobre viem, ako ma nenávidíš,“ dodala chladne.
„Máš pravdu nenávidím ťa,“ odvetil Sirius chladne.
„Nenávidím ťa za to, že si presne taká zaslepená, ako zvyšok rodiny. Nenávidím ťa za to, čo si urobila mnohým nevinným ľuďom. A tiež za to, čo si mi robila v detstve spolu s mojou matkou!“ Sirius zvýšil hlas.
„Myslíš, že som to robila rada?“ vykríkla a Sirius si bol tentoraz istý, že videl v jej očiach slzy. Obaja zrazu akoby skameneli. Bella si uvedomila, že povedala viac, ako pôvodne chcela. Bez slova sa otočila a vybehla z miestnosti. Celý deň sa už v Siriusovej cele neukázala. Sirius však začal premýšľať. Vedel, že povedala niečo, čo nechcela a on mal dosť času premýšľať ned významom jej slov. „Znamená to, že ju donútili pracovať pre Voldemorta? Znamená to, že nikdy nechcela byť taká , ako zvyšok rodiny?“ Sirius si kládol v duchu stovky podobných otázok, ale vedel, že bez Belly na ne nedokáže odpovedať. Čakal na druhý deň. Nevedel, či za ním príde. Nevedel, ako bude reagovať. N druhý deň Bella prišla. O Siriusa sa stále starali škriatkovia a tak im pokynul, aby odišli. Keď odišli, Bella sa zahľadela na Siriusa.
„Prečo ťa tak vzalo, že som ťa nebránil?“ opýtal sa skôr, než stihla čokoľvek povedať. „Je mi jedno, čo si urobil, alebo neurobil,“ odvetila Bella chladne. Sirius sa zasmial. „Neoklameš ma. Všimol som si, že ťa to vzalo. Nechápem však prečo,“ povedal pokojne. „Také niečo nikdy nedokážeš pochopiť,“ odsekla nahnevane.
„Aha, takže ty to priznávaš,“ povedal Sirius ironicky.
„Ty blázon, kebz si mu v tom vtedy zabránil, všetko mohlo byť inak,“ zašepkala tak, aby to Sirius nepočul.
„Čo si povedala?“ opýtal sa Sirius rýchlo.
„Nič!“ odsekla Bella a odišla. Bola zúfalá. Teraz, keď poznala pravdu, všetko sa zmenilo. Siriusa nenávidela, len preto, lebo on nenávidel ju. Bola to jej obrana proti jeho nenávisti. Vedela, že keby vtedy Sirius zabránil Snapovi znásilniť ju, tak by už nebolu u Voldemorta. Celý život ju niekto nútil správať sa inak, ako v skutočnosti chcela. V detstve to bola rodina. Bála sa ich. Bála sa bolesti, ktorú jej mohli spôsobiť, ak by im odporovala. Ešte k tomu všetkému ju nútili mučiť Siriusa, aby videla, čo sa stane jej, ak bude odporovať. Neskôr ju prinútili vstúpiť do Voldemortových služieb. Keď zomreli jej rodičia a neskôr aj jej teta, dúfala, že sa jej podarí od Voldemorta ujsť. Voldemort to však vycítil a ako hrozbu použil jediného človeka na ktorom jej kedy záležalo.